Just forget the world...

...zabudnúť na svet.

Zapáliť veľa veľa sviečok, pustiť etno a tancovať po izbe so svojím tieňom na stene. Zapáliť ešte aj vonné tyčinky a pozvať duchov na párty. Ľahnúť si na zem s plyšovým macíkom na bruchu a rukami kresliť do vzduchu sny o budúcnosti. Potom ich mávnutím ruky zamiešať a sledovať ako v špirálach stúpajú hore, cez strop, cez oblaky, hore ...

Pustiť si na plné pecky Monkey Business, pustiť sa do hory špinavého riadu a pritom spievať tak hlasno aby som prekričala tečúcu vodu a buchot tanierov. Robiť Jarové bublinky a fúkať ich k stropu. Po márnom boji so zaschnutou panvicou dohovárať špine že je pre ňu naozaj lepšie keď pustí, lebo inak použijem násilie ...

Pustiť Beethovena, vybrať šuflík s listami, obložiť sa nimi na posteli a čítať minulý rok, minulý mesiac, včerajšok. Vybrať čistý papier, otvoriť pero a napísať dnešok, aby zostal naveky. U toho druhého. Zajtra...

Pustiť si čokoľvek, slúchatká do uší, svetla len toľko aby som videla čo píšem keď budem chcieť písať. Počúvať. Slová, hudbu, všetky drobnôstky ktoré robia z piesní "obľúbené". Hľadať obľúbené, nové aj staré, napísať si text, miesto v srdci, pocity, chute, vône...

Pustiť si obľúbené a stúliť sa, tesno, v objatí, dýchať jeden druhého, kresliť si navzájom do dlaní sny o budúcnosti, spievať o láske, tichučko, na hranici šepotu, spomínať na to čo bolo pred rokom a snívať o tom čo bude zajtra, o mesiac, o rok, pozorne počúvať, skúmavo pozerať, nechať sa uniesť pocitmi, vôňou, chuťou ...

Nikdy Ťa nepustiť a zabudnúť na svet ...

...would you lay with me and just forget the world ?



Meditatívna

Oddnes mám nad posteľou maličké svetielka. Okolo Daliho Meditativnej Ruže a Rozpadajúcej sa hlavy (neľakajte sa, ten obraz je krásny). Drôt bol čierny a škaredý oproti bielej stene tak som vzala farbu a štetec a premaľovala ho na bielo.
Mám bielu farbu na rukách, sviečky po izbe, Loreenu vo Winampe, Lásku na ceste domov ... na prsty mi kvapká horúci vosk, chladne a mení sa na škrupinu, lúpe sa a padá, už mám na stole peknú kôpku ... voskové slová, voskové nálady, voskové sľuby ... vychladnú, opadajú, ... sú len na povrchu. Čo je vo vnútri?
Keď sa všetok vosk roztopí, všetky škrupiny opadnú a všetky slzy vyschnú ... zostane vôbec niečo?

Z ktorého ste seriálu?

Malé mestečko plné perfektných mladých ľudí, všetci dobre vyzerajú, každý je svojím spôsobom cool, každý má nejaké temné tajomstvo, každý má niečo s každým... a každý z nás má aspoň jeden "svoj" seriál ktorý si len nerád nechá ujsť, lebo čo ak sa ten s tou dá práve teraz dokopy alebo čo ak sa prezradí práve to tajomstvo na ktoré už x (doplň podľa seba) dielov čakám ???

Nothing wrong with it!

Len som sa zamyslela ( zatiaľ čo mi vypadol net práve uprostred napínavého dielu *grrrrrr*) prečo sú seriály také návykové... a prečo je také jednoduché po skončení jedného nájsť ďalší a ďalší a ďalší ... Lebo seriály sú zhustený život. Vlastne sa v ničom neodlišujú od toho čo žijeme každý deň my (keď odhliadneme od faktu že v Amerike sa žije trochu dosť inak ). Teda odlišujú... to čo my prežijeme za rok sa v seriáli stane za pár týžňov. Dráma, napätie, slzy, ... v mojom reálnom živote sa
nič nedeje, tak žijem ten seriálový. Keď práve nesedím pred obrazovkou, skúšam v predstavách zaradiť seba do seriálového sveta. Som populárnou dokonalou roztlieskavačkou? Alebo sexi outsiderom s neúplnej rodiny ktorý doma v podkroví píše básne a tajne miluje tú roztlieskavačku?
Reality sa začínajú prelínať ...

So mnou to snáď tak nebude. Striedam seriály ako farbu laku na nechty. Jeden ma baví tak 2 týždne (kým si nepozriem všetky dostupné diely - vďaka Pane za joox :-) a potom idem na ďalší. Postavy sa opakujú, dej sa dá predpovedať, ale aj tak je to sranda. K raňajkám, pred spaním, v pauze počas rozbehaného dňa .... vypnúť mozog a žiť na 40 minút život niekoho iného.

Momentálne fičím na One Tree Hill. A vy? Priznajte sa...

Som mizantrop

Aspoň čiastočný. Nedokážem tolerovať netolerantných ľudí. A to som si o sebe myslela že som super tolerantná. Naštve ma že si niekto bez opýtania vezme môj hrnček, a že na hodinu obsadí kúpeľňu (to bude ale asi aj tým že tam je aj záchod ktorý súrne potrebujem), a že sa cíti ako doma hoci mu to nikto nedovolil ... neviem či to je tým že iný kraj iný mrav a v krajine z ktorej prišli sa základná slušnosť nenosí, ale aj keby, mňa to nezaujíma. Prišli sem, mali si kúpiť príručku a naučiť sa slová ako prosím, ďakujem, a môžem? V tomto zlyhali.
Len nechápem prečo som zlyhala ja a hneď prvý deň im nepovedala že vôbec nie je v poriadku keď si bez opýtania vzali ten hrnček ...

S. O. S.


S
om odhrnutý sneh

P. P. S.

Po pravej strane
Cesty