Po kvapkách

Po kvapkách sa vraciam späť do tu a teraz. Znovuzrodenie v sprchovom kúte, kde zmyjem zo seba uplynulý deň a potom mám miesto pre sny a pradúce mača pri nohách. Keď dám do čaju mätu, prekričí všetky ostatné bylinky a ja ju prekričím medom a pustím si k tomu niečo príjemné, bluesové, vo formáte mp3. Mám sladko na jazyku a sladko v ušiach, mokré vlasy, a ružové pyžamo. Všetky moje pyžamá sú ružové, odvtedy, ako sa ocitlo v bielom prádle červené tričko.
Hrmí a zachvíľu bude búrka, je mi chladno, ale kúriť by nebolo fér voči letu, veď už je skoro jún, deň detí a zmrzlina a zoo zadarmo. Mňa sa to už asi netýka. Dospelácky pijem ráno kávu a dospelácky si robím starosti o budúcnosť, o peniaze, ale trochu podvádzam lebo v káve mám mlieko a cukor. A do budúcnosti detskú dôveru, že sa mi nič nemôže stať kým mi má kto pofúkať odreté kolená a lakte. A dať bozk na čelo, tam kde má byť tretie oko, čo vie čítať znamenia, rozoznať cestu a nájsť ukryté poklady ...