Blížia sa, blížia ...

Skúšky a potoooom .... tradadadáááá ......... budem mať .... viac rokov. O jeden. Čo už. Tak ako vyjadrenie sústrasti chcem toto:

A potom sa naucim toto:



(Kujeem Blacksun za linklink ;-)




Dum tek tek dum tek a tek ...


Aj múdry schybí ...

... po americky. OMG.


Staničná

Rozmaz(n)ané ráno, vonku ešte tma. Vôňa čierneho čaju a praženice. Chlieb už nie je. Šepkám ti do vlasov ešte chvíľku a znova zvoní budík. Deň zatiaľ nemá obrysy, je len čiernou masou za oknom. Keď začne šedivieť, ideme. Nestíhame električky a túlime sa k sebe, aby nám neušlo všetko teplo čo sme si vzali spod deky. Posledné minúty na stanici, barbarsky delíme bábovku a komunikujeme cez sklo. Dlane nechávajú zarosené otlačky na okne vlaku.
Cestou spať vypnem vonkajšie zvuky a zapnem súkromnú klasiku, automaticky nastúpim, vystúpim, nastúpim, vystúpim... Mysľou stále pri tebe, chýbaš mi od chvíle keď sme si rozplietli prsty a zakývali na stanici. A budeš mi chýbať, kým ťa zase neobjímem.

Vlakové stanice majú svoj vlastný príbeh o láske, o príchodoch a odchodoch, objatiach na privítanie a bozkoch na rozlúčku. Koniec sveta na pár minút kým vlak zmizne z dohľadu, a nedočkavé prešľapovanie keď sa znova objaví.