Silentio

Niekedy strávim celý deň v tichu. Nerozprávam, nie je s kým. Mačkám stačí pohľad a pohladenie. Tancu stačí hudba. K jedlu rozpráva nejaký film alebo správy, a knihy mi rozprávajú v hlave.

Keď mi náhodou v takýto deň niekto zavolá, mám problém nájsť svoj hlas. Niekedy vôbec nezdvihnem, aby som neprerušila to ticho, ten sľub mlčanlivosti, zložený v samote.

Niekedy nemá zmysel rozprávať, nie je tu nikto kto by počúval, a niet o čom.

Niekedy som stroskotanec na 70 m2 v meste preplnenom ľuďmi.

Niekedy to potrebujem.

A niekedy sa z toho idem zblázniť...