Čoskoro

... prišlo skôr ako som čakala ... len nesmiem urobiť chybný krok ...

V tekutom piesku....

.... ťažko sa mi dýcha, nemôžem sa pohnúť, ponáram sa stále hlbšie ...

nezaplatené účty, mizivé šance na normálnu prácu, dlhy

...
kričím o pomoc, bojujem, ale niekedy sa mi zdá že len naťahujem čas a aj tak sa raz potopím ...

každý deň desiatky nových inzerátov, maily, telefonáty, .... nič

...
chytám sa každej pomocnej ruky, každého stebielka, ale stebielko nepomôže, keď ma ťahá pod hladinu závažie, a ruky bez tváre sú zradné ...

máte pracovné povolenie? nie ... máte skúsenosť s touto prácou? nie ... vyspíte sa so mnou keď vám dám ten job? nie ...

...
stále tam trčím, zapadnutá skoro po krk, ale kopem, zúrim, niekedy plačem, a niekedy som v pokušení vzdať to ,ale stále tam trčím, stále bojujem a čakám na chvíľu keď prestanem klesať a potom sa postupne oslobodím, až nakoniec odkráčam po suchej zemi ...

ak ma nevyhodia z intráku, ak mi nezrušia číslo kvôli nezaplateným účtom za telefón, ak na mňa kvôli dlhom nepošlú mafiu, ak mi nešibne z toho nekončiaceho kolotoča

...
prosím, nech to je čoskoro ...

už nevládzem