Tak sa stalo...

Stalo sa toho veľa. Nie že by sa mi nechcelo písať. Chce, lenže vždy práve vtedy keď sa nedá ... v práci, v električke, v noci v posteli keď už napoly spím...

Tak píšem teraz. Angelina spí rozvalená na stole a je, ako jedna kamoška povedala, k sežrání. Po tom malinkom mačiatku, čo som si pred pár týždňami doniesla, už zostali len tie veliké oči, ku ktorým rýchlo dorastá :-) Ako rýchlo, môžete vidieť napríklad tu.
Všetci milujú Angie. Dokonca aj moj milý, ktorý bol kategoricky a principiálne proti, keď som vážne začala rozmýšľať, že si donesiem mača. A môj ocinko, ktorý teraz zásadne začína rozhovory otázkou "Ako sa má Angie?", prípadne "Čo dnes papala?". Taktiež, Angie sa pomaly stáva maskotom Nakari, Doro totiž pri každej príležitosti rozpráva, akú mám coole Katze!

A týmto som sa plynule dostala k Nakari, ktoré úspešne absolvovali fotoshoot (thanks goes to Blacksun), a majú svoje prvé vystúpenie 13.12.2008 vo Wiedni, Ratpack, ako jeden bod programu Wüstenrosen. Pomaly sa ale plní kalendár (ktorý bude čoskoro viditeľný na myspace a na našej webstránke), najbližší výbuch exhibície bude 16.1. na Open Stage v štúdiu Chiftetelli vo W , a Bratislava sa na nás môže tešiť 27.2.2009 na Orientálnom tanečnom večeri (bližší názov a ďalšie info bude nasledovať).

Zbieram prvé chuťovky fulltime jobu, a nepáčia sa mi... sedím od rána do večera niekde, a robím niečo a nemám čas na nič iné... našťastie o týždeň táto konkrétna chuťovka končí, a ja zase budem môcť ísť do školy.

Bežná konverzácia v práci:
"Fíha, ty popri štúdiu pracuješ?"

"Nie, skôr popri práci študujem..."

Vážne, nemyslite si že študenti to majú ľahké. Iba ma tým naštvete, a so mnou všetkých čo sú v podobnej situácii. A už vôbec mi nespomínajte Mindeststudiendauer (najkratšie trvanie štúdia)...

Africké bubny sú jedna z tých pár vecí, čo mi zachraňujú náladu a tie naprd dni, ktoré sa neodvratne vyskytujú aj u takých optimistov ako ja. Na pár hodín vypnem senzor reality, a sústredím sa iba na rytmus a beat a kruh ľudí okolo mňa, je to úžasné. BTW, prvé vystúpenie už máme za sebou a bola to perfektná sranda. Sčasti možno vďaka tomu miestu - ľudovo povedané blázinec - a sčasti preto, aká to bola perfektná sranda. Milujem pódium, nech už je akékoľvek, a baví ma byť v centre pozornosti, keď robím niečo čo mi ide... Hai, I iz attention addict ...

*zaškrtne napísať konečne niečo do blogu na nekonečne dlhom To Do liste a ide spať*