...spievajú drozdy svoje piesne...
....sú štyri ráno a na klávesnici mi pristáva malá lietajúca bytosť s priesvitnými blanitými krídelkami...
......nie som jediná čo nespí....
.......vypla som hudbu aby som počula spievať drozdy...
.........vypnem svetlo aby som videla tmu chvíľu pred tým ako sa prebudí ráno....
...........dnes ho znova prespím, vstanem až po slnku...
.............no predsa ešte dosť zavčasu aby som videla že má v kútikoch očí karpinky......
...............a pôjdem sa umyť, tiež budem mať karpinky, a bude mi trochu zima.....
................a ty tu nebudeš aby si ma zohrial v náručí a uvaril čaj k raňajkám.......
volám svitanie............
Volajúc svitanie...
thoughts by
Lilith
18 June 2007
4 other thoughts:
Ucenie sa na skusky robi svoje:-)
U mna uz vsak vsetky umelecke sklony zabilo a rozprasilo v nekonecnom mnozstve stran.
Prebdene noci a presnivane dni... ako dobre to poznam.
A nie je škoda tých prespaných rán?
:-)
A nie je škodá tých prebdených dní a nocí s hlavou na roztrhnutie od všetkých myšlienok, keď lepšie by bolo spať vo voľnosti vlastného snenia?
Post a Comment