Písať ako... ?

Chcela som písať ako niekto iný. Ako Shakespeare. Ako Krasko. Alebo Válek. Alebo Nohavica. A vždy som skončila pri tom svojom.
Skúšala som zmeniť písmo. Písať ako spolužiačka Vladka v prvej triede. Jej zošity vždy viseli na nástenke ako príklad pre ostatných. Celkom by ma zaujímalo ako píše teraz... Alebo ako Maťka, tak energicky, rýchlo a pritom pekne, čitateľne, priam profesionálne, stačilo len zavrieť oči, a z Maťky bola slávna žurnalistka pri interview s nejakou veľmi dôležitou kapacitou, a tým svojím písmom si robila poznámky do bloku...
Ako moja maminka, tak úplne inak ako ja, iný sklon, iné tvary písmenok, trochu uponáhľané, trochu rozmarné. Už dlho som nečítala nič písané jej rukou...
A ocko? Že vraj píšeme podobne. Ťažko sa to číta :-) No neviem, ja po sebe čítam celkom v pohode. A po ňom tiež. A tiež už dávno nič...
Ani neviem ako píše môj brácho. Pamätám si ako písal. Odvtedy sa zmenilo toľko, on sa tak zmenil, že si netrúfam hádať. Ale napísal list. Tak uvidím...
A píšem stále len tak ako ja. Inak to nie je ono. Páči sa mi ako píšu iní, keď to píšu oni a práve preto že to píšu oni. A ja píšem tak ako sa mi páči keď píšem ja.
A teraz dopíšem, čaká ma Treffen s tancujúcimi kamoškami. Tentoraz bez tanca, ale s kopou jedla a čaju, a veľa veľa dobrej nálady.
Dopísania...