Písať ako Krasko

Čo píšeš, nech je jasné slnečný sťa lúč,
veselé jako chasník pri tanci,

nech leje balzam v srdce boľavé
a v chorú dušu úľavu a mier,

alebo nech je smutné jako chorál kresťana
a trúchle jako mokrý hrob,

nech duní jako zvony na poplach,
keď horia rodné chalupy,

a búri jakopochod utlačených na ulici,
keď deti doma chleba nemajú,

no nikdy to, čo necítiš,
čo v tvojom srdci zrod svoj nemalo,

obchádzaj krasomluvu jako mor
a vyhoď z textu slovo jalové,

nech hudbou zneje každý malý verš,
obrazom blýska každé slovíčko-

a nezabúdaj, náznak tajomna
že tisícimi tónmi znie

a v každej duši zobúdza jej pieseň stajenú:
až všetko totokrásnom posvätíš-

tak dôjdeš ta, kam ja som nedošiel.

(Ivan Krasko : Poetika starej lyriky)