Pre Ericha

Dvojjazyčne. Lebo to bude čítať ešte niekto, niekto špeciálny, kto ale nevie po slovensky. A predsa mi rozumie. Niekedy tak dobre, ako ja sama nerozumiem.

Pre Ericha. Lebo mi najprv len napísal list. Lebo mi potom vložil do ruky plniace pero, k nemu kôpku papiera, a ... a to bolo všetko. Teraz píšem. Vďaka nemu znova píšem listy, a píšem dvojnásobne viac. Mám totiž v srdci nie jednu, ale dve reči.

Človek chce vyjadriť pocity a potrebuje na to nejakú reč. Hudbu, tanec, slová, všetkým prekladá pocity, predkladá ich ostatným.
Nemá reč ... a pomaly sa dusí.

Kedysi dávno, doma, na Slovensku, bola moja reč všade okolo a ja uprostred. V hudbe, v zbore, v básňach, príbehoch. V slovenčine. Tak prirodzená ako keď po nádychu príde výdych. Ja som nechala všetko doma a rozbehla sa za svojim snom. Nie preto, lebo sa nechcem vrátiť. Nie preto že by som už mala dosť...
Chcela som do Wiedne. To mesto ma volalo, zapustilo korienky v mojom srdci. Alebo tam vždy bolo, malé semienko, ktoré sa zrazu prebudilo?
Chcela som tak veľmi, že mi ani nebolo smutno za tým všetkým čo doma zostalo. Za rečou, mojou rečou. Rečou môjho srdca. Vlastne som si ani poriadne nevšimla, že niečo chýba. Nebolo kedy, stále sa niečo dialo, učilo, menilo ... Len občas, keď som na chvíľu zastala, ťažšie sa mi dýchalo.

Cudzia reč sa nevolá CUDZIA reč len tak zo srandy. Na začiatku je naozaj cudzia. A ešte aj dlho potom.
Už v hlave a ešte ďaleko od srdca .
Až kým, pred pár ... týždňami? Dňami? Hodinami? Nebolo to len teraz, pred pár minútami? Alebo už prešlo pár rokov? Kedy, a ako ... ?
Nie je viac cudzia, už je moja. Viem ju, cítim ju v sebe žiť, na jazyku, keď rozprávam, na končekoch prstov, keď píšem. V srdci, keď rozprávaš, keď píšeš... Cítim ju žiť. Tak jednoducho a zároveň tak hlboko vo mne. Slová, písmenká, prichádzajú samé a presne vedia svoje miesto.

V tvojom byte
za tvojím stolom
píšem tvojou ceruzkou
na tvoj papier
a vyjedám tvoju Nutelu ;-)
Aj ten list je pre teba
ale
nie v tvojej reči.
Už nie je tvoja.
Nie len tvoja.
Aj moja.
Daroval si mi ju
v prvej básni
v prvom liste.
Vďaka

Mám ťa rada.