Dnes večer (ten včerajší;-)

Dnes večer som strávila s dvoma kamoškami a kopou srandy. Cestou domov, unavená a vybláznená, už tak trochu v polospánku, som sledovala nočné mesto cez okno metra. Domy sa mihali, striedali ulice, cesty, zastávky... a nad tým všetkým úplne mimo a bez pohybu - Luna. Ako kyvadlo na šnúrke, zastavené rukou hypnotizéra.
Naozaj ma zhypnotizovala. Hľadela som na ňu až kým sa nestratila za strechami domov a mňa už bolel krk od toho pozerania sa hore.
Doma som otvorila okno a bola tam. Je tam každú noc. Šepká mi čo dnes videla, a ja šepkám jej čo sa stalo kým spala. A potom píšem. Aj teraz.
Ešte párkrát poskočím, vyteším sa z novej lampy, zapálim sviečku a zasnívam sa. Potom vezmem pero (krásne, plniace, maličké ale statočné, prišlo ku mne len nedávno a spoznávame sa pomaly, ale zatiaľ nám to klape) a spolu napíšeme list. Alebo báseň. Najlepšie list v básni.
Sviečka dohorí, pôjdem spať.