Čaj s mliekom

Sedím na intráku s notebookom na kolenách, v hrnčeku čaj s mliekom, a mám prvú písmenkovú krízu :-/
Človek píše, píše rád, píše veľa, potom sa vyberie do sveta, dlhšie nič nepíše a ešte neskôr si založí blog a hneď pri názve má problem niečo schopné vymyslieť... Na gympli nás naša pani slovenčinárka učila, že nadpis je najlepšie vymýšľať až na konci, keď už je literárne dielko hotové. Potom je ľahšie ušiť mu nadpis na telo. Túto zásadu obchádzam a píšem čo mám práve na jazyku ;-) Koniec krátkej úvahy po polhodinovom lámani hlavy nad nadpisom.
Chcela som napísať niečo o sebe, úvod do problematiky mojej osoby. A nie je to také ľahké. O mne by mali písať iní ľudia, aby to bolo aspoň do určitej miery realistické. Ale keĎze teraz tu iných ľudí nemám budem písať sama a budete mi musiet veriť :-F
Písmenková kríza vyriešená, nastupuje kríza identity. Kto som? Čo robím? Som baba čo sa rozhodla ísť za svojím snom. Áno, žijem svoj sen. Nie je ružový, skôr podľa počasia a momentálnej finančnej situácie, ale je môj. Snívala som o milovanom meste, o nezávislosti, o zaujímavej škole, o láske, nových priateľstvách, odhalených tajomstvách ... teraz sedím na intráku v mojej Wiedni, na kolenách notebook, v hrnčeku čaj s mliekom a pomaly obnovujem priateľstvo s písmenkami. Študujem a popri tom makám, respektíve makám a popri tom študujem. Ako kedy. Zvyšok času patrí pohode. Mojej Láske, uz rok a pol mojej:-) Nedavno objavenej vášni, tancu. Dávno objavenej vášni, hudbe. Knihám. Spánku. Cestovaniu. Mojim rodičom a bráškovi. Sem tam upratovaniu a vareniu. A odteraz aj pismenkám, ďalšej vášni, ktorá takmer zahynula...