Na schodoch do metra sedel starý pán a hral na harmoniku. Nádherne sa to ozývalo a čakanie bolo zrazu príjemné. Až mi prišlo ľúto keď som nastúpila a dvere ma odrezali od toho zvuku...
Dnešok som strávila kdesi mimo bežného sveta. Po rannom strese slúchatká do uší a na pár hodín som nepočula nič a nikoho okrem hudby. Okolo mňa chodili ľudia a ja som im strkala do rúk časopisy, ale v skutočnosti som vypla. Vypla čas, vypla príjem, a keď som posledný časák položila na múrik a vyhlásila koniec pracovnej doby, nejak som zabudla zapnúť bežné fungovanie.
A potom ten pán s harmonikou.... a ja som si uvedomila že sa usmievam a užívam si voňavý letný vzduch, bosé nohy a knihu čo som práve začala čítať. O polhodinu neskôr som už sedela v kruhu a africké rytmy mi rezonovali v celom tele ... ak som predtým bola niekde mimo, tak bubny ten pocit ešte zintenzívnili. Usmievala som sa dokonca aj stáda futbalových fanúšikov cestou domov, a dlane mám ešte stále červené a voňajú po shea butter ...
Som veľmi zvedavá čo sa mi bude dnes snívať. Naposledy po takomto dni to bolo veľmi zaujímavé...
O inom...
Honoring Grandmothers
Bubny a piesne ju privolali, Luna pridala svoju silu a ja teraz rozmýšľam a zisťujem čo mi chcela "Grandmother" povedať ...
V spojení ...
... so Zemou, s Nebom, so svojím vyšším Ja, so svetom okolo a so svetom vnútri a tam vonku ... Sny síce nedávajú zmysel, ale aj tak je ťažké sa z nich prebudiť. Slnko sa rozhodlo že už sú prázdniny a vyháňa teploty stále vyššie, a s nimi aj spotrebu vody. Sprcha tri krát denne je bežným postupom. Prajem si ešte kýbel zmrzliny. Citrónovej. A dve lyžice.
Prečo sa všetko na chvíľu nezastaví, keď sa stane niečo dôležité, dobré alebo zlé ... ? Prečo sa všetci tvária že sa vlastne nič nestalo? Treba ďalej chodiť do práce, domov, po vybavovačkách ... A pritom je niečo úplne zle, a najradšej by som sa zastavila a venovala všetok čas tomu aby to bolo zase dobre... Nie ,to sa nerobí. Niekedy mi to lezie na nervy...
Tak len toľko. Pokračujem ďalej, aj keď sa dejú veci ktoré by si zaslúžili čas na obdiv, na radosť, na precítenie ... na slzy a hnev ... mám pre ne len pár minút. Svet je v tomto zlý. Ale ja verím že to raz bude dobré...
Práve si odišiel ....
... a ostalo studené prázdno, bolestivé kým si zase zvyknem, skoro až na slzy ... ešte stále ťa cítim, na vankúši, pod dekou, na koži ... dúfam že ti ten bozk na rozlúčku vydrží, dokým ti budem mocť dať ďalšie do zásoby...
Môj ...