Na schodoch do metra sedel starý pán a hral na harmoniku. Nádherne sa to ozývalo a čakanie bolo zrazu príjemné. Až mi prišlo ľúto keď som nastúpila a dvere ma odrezali od toho zvuku...
Dnešok som strávila kdesi mimo bežného sveta. Po rannom strese slúchatká do uší a na pár hodín som nepočula nič a nikoho okrem hudby. Okolo mňa chodili ľudia a ja som im strkala do rúk časopisy, ale v skutočnosti som vypla. Vypla čas, vypla príjem, a keď som posledný časák položila na múrik a vyhlásila koniec pracovnej doby, nejak som zabudla zapnúť bežné fungovanie.
A potom ten pán s harmonikou.... a ja som si uvedomila že sa usmievam a užívam si voňavý letný vzduch, bosé nohy a knihu čo som práve začala čítať. O polhodinu neskôr som už sedela v kruhu a africké rytmy mi rezonovali v celom tele ... ak som predtým bola niekde mimo, tak bubny ten pocit ešte zintenzívnili. Usmievala som sa dokonca aj stáda futbalových fanúšikov cestou domov, a dlane mám ešte stále červené a voňajú po shea butter ...
Som veľmi zvedavá čo sa mi bude dnes snívať. Naposledy po takomto dni to bolo veľmi zaujímavé...
O inom...
thoughts by
Lilith
10 June 2008
2 other thoughts:
Chodit bosymi nohami po trave a citat... Leto mi fakt chybalo :)
krasne napisane...
Post a Comment