Die Wörter kommen schneller, als die Tinte trocknet, und dann habe ich sie alle auf den Händen abgedruckt und kann sie nich loswerden ... zum Glück habe ich noch die Stifte. Eine Menge Stifte für eine Menge Wörter. Bleibt brav am Papier.
Chcela som si kúpiť slnečnice, ale už bol večer a zatvárali. Zajtra má celý deň pršať. Tak možno nabudúce. Aspoň že môj dáždnik je žltý. Otvára sa na prvé kvapky ...
Ink and sunflowers
Missing
Kedysi som nedala dopustiť na čokoľvek cestovinové. Teraz je moje najobľúbenejšie jedlo sushi. A čokoľvek Čína a Japonsko. Nezdravá úchylka - tortilla chipsy.
Ako teenager som zbožňovala Kelly Family, potom Shakiru, Avril Lavigne, Robbie Williamsa ... teraz mením obľúbenú hudbu pomaly každý mesiac, a nemám žiadnu obsession. Niekedy sa vrátim k starším cdčkam, niekedy len pustím lastfm, a keď ma nejaká skladba chytí za srdce, stiahnem od toho interpreta všetko čo nájdem a ďalší mesiac na tom fičím ... momentálne Keren Ann a Gavin DeGraw. Som zvedavá čo bude potom.
Ako malá som chcela vyzerať ako princezná, mať modré oči, blond vlasy a volať sa Erika. Nosila som šatočky a lakovky a bola som nadovšetko spokojná. Neskôr som mala obdobie menčestrákov a flanelových košieľ a zásadne som odmietala podprsenku. Teraz som free-style hipík s kvietkovaným svetrom a širokou sukňou, naboso po meste s margarétkou vo vlasoch.
Spievala som, veľa a rada. Zbor, skauti s gitarou ... stále rada spievam, ale stále menej. Zato tancujem, stále viac. A to som kedysi tvrdila že som totálne drevo.
Od malička som zbierala obrázky zvieratiek. Všetky obrázky všetkých zvieratiek, aj tie najmenšie. Ešte stále mám niekde albumy a plagáty. Všetko ostatné som už vyhodila. Teraz zbieram len to čo chcem mať v izbe na stene. To čo má význam viditeľný možno len pre mňa. Delfíny a žraloky (na dvoch rozličných miestach, tí dvaja sa totiž nemajú radi). Daliho obrazy. Absolutno Marcela Vaneka. Buddhu. Rachel Brice. Kresbu Shaolinského mnícha od kamarátky ktorú vidím maximálne raz za pol roka. Stonehenge. Angelinu Jolie. Poslednú kampaň Don Gil. Audi TT. Bambiho. Oznamko z oktávy. Čajku. Vymaľovanú indiánsku mandalu. Om. Pohľadnicu ktorá prišla v pravú chvíľu. Logo DA Wien. A fotky tých ktorých milujem.
Mám štyroch plyšákov. Kedysi to boli desiatky, a každý mal svoje meno, a všetky som si pamätala. Už si nepamätám. Teraz to sú len Spací pes, Macík, myšiak Bohumil a Zajko. K Psovi sa túlim keď zaspávam a je mi smutno, Macíka som zachránila, myšiak sa ku mne presťahoval od Ericha a Zajka som dostala od Nugyho na narodeniny, keď som sa sťažovala že už nedostávam plyšákov ... iné mená nemajú. Majú len históriu a spomienky. Ako časové schránky. Vložíte dnu niečo čo tým v budúcnosti povie ako sa žilo vo vašej súčasnosti. Ale nikdy im to nepovie toľko čo vám.
Na dverách do mojej detskej izby bola Šmoulinka. Teraz je na nich kalendár a stále sa meniace plagáty z akcií a výstav v meste. Nad posteľou na šnúrke mi visia hlavolamy. Po nemecky Geduldspiele. Hry s trpezlivosťou.
Dá sa úplne dospieť? Vymknúť detstvo pred dverami spolu s plyšákmi a zabudnúť ich mená? Je to cieľ? "Dospelí" mi hovoria že aj oni raz mali sny a chceli zmeniť svet. Že to nie je také jendoduché ako si teraz predstavujem. Ale ja si to nepredstavujem jednoducho. Nemyslím si že život je jednoduchý. Viem že nie je. Žijem ho. Mení ma. Až tak, že sa občas pýtam - zostane niečo nezmenené? Čo robí človeka tým neopakovateľným unikátom, tou individualitou? Nie sú to práve tie veci čo nosí, hudba čo počúva, záujmy, obľúbené jedlo, ... Koľko osobností som bola? Ktorá som teraz?
A prečo mi je niekedy za tými ostatnými smutno?
Just forget the world...
...zabudnúť na svet.
Zapáliť veľa veľa sviečok, pustiť etno a tancovať po izbe so svojím tieňom na stene. Zapáliť ešte aj vonné tyčinky a pozvať duchov na párty. Ľahnúť si na zem s plyšovým macíkom na bruchu a rukami kresliť do vzduchu sny o budúcnosti. Potom ich mávnutím ruky zamiešať a sledovať ako v špirálach stúpajú hore, cez strop, cez oblaky, hore ...
Pustiť si na plné pecky Monkey Business, pustiť sa do hory špinavého riadu a pritom spievať tak hlasno aby som prekričala tečúcu vodu a buchot tanierov. Robiť Jarové bublinky a fúkať ich k stropu. Po márnom boji so zaschnutou panvicou dohovárať špine že je pre ňu naozaj lepšie keď pustí, lebo inak použijem násilie ...
Pustiť Beethovena, vybrať šuflík s listami, obložiť sa nimi na posteli a čítať minulý rok, minulý mesiac, včerajšok. Vybrať čistý papier, otvoriť pero a napísať dnešok, aby zostal naveky. U toho druhého. Zajtra...
Pustiť si čokoľvek, slúchatká do uší, svetla len toľko aby som videla čo píšem keď budem chcieť písať. Počúvať. Slová, hudbu, všetky drobnôstky ktoré robia z piesní "obľúbené". Hľadať obľúbené, nové aj staré, napísať si text, miesto v srdci, pocity, chute, vône...
Pustiť si obľúbené a stúliť sa, tesno, v objatí, dýchať jeden druhého, kresliť si navzájom do dlaní sny o budúcnosti, spievať o láske, tichučko, na hranici šepotu, spomínať na to čo bolo pred rokom a snívať o tom čo bude zajtra, o mesiac, o rok, pozorne počúvať, skúmavo pozerať, nechať sa uniesť pocitmi, vôňou, chuťou ...
Nikdy Ťa nepustiť a zabudnúť na svet ...
...would you lay with me and just forget the world ?
Meditatívna
Oddnes mám nad posteľou maličké svetielka. Okolo Daliho Meditativnej Ruže a Rozpadajúcej sa hlavy (neľakajte sa, ten obraz je krásny). Drôt bol čierny a škaredý oproti bielej stene tak som vzala farbu a štetec a premaľovala ho na bielo.
Mám bielu farbu na rukách, sviečky po izbe, Loreenu vo Winampe, Lásku na ceste domov ... na prsty mi kvapká horúci vosk, chladne a mení sa na škrupinu, lúpe sa a padá, už mám na stole peknú kôpku ... voskové slová, voskové nálady, voskové sľuby ... vychladnú, opadajú, ... sú len na povrchu. Čo je vo vnútri?
Keď sa všetok vosk roztopí, všetky škrupiny opadnú a všetky slzy vyschnú ... zostane vôbec niečo?
Z ktorého ste seriálu?
Malé mestečko plné perfektných mladých ľudí, všetci dobre vyzerajú, každý je svojím spôsobom cool, každý má nejaké temné tajomstvo, každý má niečo s každým... a každý z nás má aspoň jeden "svoj" seriál ktorý si len nerád nechá ujsť, lebo čo ak sa ten s tou dá práve teraz dokopy alebo čo ak sa prezradí práve to tajomstvo na ktoré už x (doplň podľa seba) dielov čakám ???
Nothing wrong with it!
Len som sa zamyslela ( zatiaľ čo mi vypadol net práve uprostred napínavého dielu *grrrrrr*) prečo sú seriály také návykové... a prečo je také jednoduché po skončení jedného nájsť ďalší a ďalší a ďalší ... Lebo seriály sú zhustený život. Vlastne sa v ničom neodlišujú od toho čo žijeme každý deň my (keď odhliadneme od faktu že v Amerike sa žije trochu dosť inak ). Teda odlišujú... to čo my prežijeme za rok sa v seriáli stane za pár týžňov. Dráma, napätie, slzy, ... v mojom reálnom živote sa
nič nedeje, tak žijem ten seriálový. Keď práve nesedím pred obrazovkou, skúšam v predstavách zaradiť seba do seriálového sveta. Som populárnou dokonalou roztlieskavačkou? Alebo sexi outsiderom s neúplnej rodiny ktorý doma v podkroví píše básne a tajne miluje tú roztlieskavačku?
Reality sa začínajú prelínať ...
So mnou to snáď tak nebude. Striedam seriály ako farbu laku na nechty. Jeden ma baví tak 2 týždne (kým si nepozriem všetky dostupné diely - vďaka Pane za joox :-) a potom idem na ďalší. Postavy sa opakujú, dej sa dá predpovedať, ale aj tak je to sranda. K raňajkám, pred spaním, v pauze počas rozbehaného dňa .... vypnúť mozog a žiť na 40 minút život niekoho iného.
Momentálne fičím na One Tree Hill. A vy? Priznajte sa...
Som mizantrop
Aspoň čiastočný. Nedokážem tolerovať netolerantných ľudí. A to som si o sebe myslela že som super tolerantná. Naštve ma že si niekto bez opýtania vezme môj hrnček, a že na hodinu obsadí kúpeľňu (to bude ale asi aj tým že tam je aj záchod ktorý súrne potrebujem), a že sa cíti ako doma hoci mu to nikto nedovolil ... neviem či to je tým že iný kraj iný mrav a v krajine z ktorej prišli sa základná slušnosť nenosí, ale aj keby, mňa to nezaujíma. Prišli sem, mali si kúpiť príručku a naučiť sa slová ako prosím, ďakujem, a môžem? V tomto zlyhali.
Len nechápem prečo som zlyhala ja a hneď prvý deň im nepovedala že vôbec nie je v poriadku keď si bez opýtania vzali ten hrnček ...