Čím dlhšie som preč, tým radšej mám Slovensko. Už aj polia popri ceste mi pripomínajú že idem domov. A keď idem cez Prievidzu, zo všetkých strán sa na mňa hrnú spomienky, vidím priateľov, počujem naše rozhovory, usmievam sa pri pohľade na cestu ktorou som prešla tisíckrát a som zvedavá kde sú tí ktorí tadiaľ chodili so mnou.
Všetko je také isté a predsa úplne iné. Chýbajú ľudia. Oni sú to čo dáva život miestam, a žijú ďalej v spomienkach ...
Ale niečo predsa len ostalo rovnaké - maliny v starkinej záhrade :-)
Cesta domov
thoughts by
Lilith
02 July 2008
0 other thoughts:
Post a Comment