Myslím že to dorazila tá rozbitá podšálka. Nielen že sa ku mne správali ako k otrokovi v cene pobytu, ešte aj boli presvedčení že "it doesnt matter". A že mi urobia úžasnú radosť keď tam budú sedieť presne do desiatej. Tým pádom som nestihla odvoz, a problémy sveta sa za pár minút zredukovali na jediný ... na ktorú zástavku električky pôjdem? Jedna znamená o pol minúty viac tepla, druhá viac krokov.
Vybrala som si teplo, ale nepomohlo. Je mi zima, z ľudí, k ľuďom, bez ľudí. Tí nepodstatní sa mi pchajú do života, do osobného priestoru, chcú sa rozprávať hoci nie je o čom ... delí nás pult ako čínsky múr, len čarodejníci a králi ho dokážu prekonať. Ja personál, ty zákazník. Prečo im nestačí klasický smalltalk? Tam je šatňa, tu bar, enjoy. Som milá a usmievam sa, ale to na každého. Neznamená to že sme kamoši, ale že robím svoj job.
"Vy sa na mňa hneváte?" Nehnevám, necítim k vám nič, ste mi ukradnutí! Stále viac mám pocit, že niektorí ľudia nikdy nepracovali a nemajú šajnu ako vyzerá svet z druhej strany pultu.
Vyčerpaná po zhadzovaní posledných ľudí z čínskeho múru. Zhasnúť, zamknúť, odísť, nastúpiť, prezvoniť, cez okno sledovať svetlá prichádzajúcich Vianoc ... Vianoce patria tým podstatným, ale vôbec neviem či tento rok naozaj budú. Neviem či ich nestrávim znova za čínskym múrom, každý jeden deň, aby som si potom na chvíľu mohla oddýchnuť, pri platení účtov na ďalší mesiac. Asi už som naozaj dospelá, pomaly šednem a zvážnievam.
Stále častejšie vravím "nedá sa" a "musím". Pozerám do prázdnej police, kde vedľa chleba bývali ideály. Utriem posledné omrvinky a napíšem na zoznam kúpiť chleba. Namiesto ideálov čokoládu. Tmavú horkú.
Kedysi som pred spaním čítala knihy. Teraz zapnem comp. A aj keď najdôležitejší už nechal písmenká na dobrú noc, neporuším rituál a posťažujem sa na dnešný deň.
Bylo pondělí a mně už docházeli síly ...
Keď nemôžem súkromne, tak holt verejne.
Bylo pondělí ...
thoughts by
Lilith
03 December 2007
4 other thoughts:
S obdobim "dospievania" sa ludia casto prekoprcnu z jedneho extremu do druheho. Ako teenageri vidia hlavne svoje sny a idealy a podcenuju potreby a nutnosti realneho zivota, neskor ako dospelaci su zase zaneprazdneni a deprimovany "realitou" a podcenuju svoje idealy a sny, zabudaju na plamene ktore v nich tak intenzivne tak dlho horeli. A preto z mnohych uz po par rokoch ostava len popol.
It's hard to stay balanced between these worlds, but I'm sure you're the one who can manage it.
Life is an ongoing fight, some moments are sweet, some moments are hard, and so on, until the very end. And than you'll realize if it was worth living.
Ale zabudol si dodať, že z popola väčšinou povstane skutočne dospelý fénix.
Fenix? :-) Moze, ale nemusi.
Ak pridu deti a monotonna praca s monotonnym rodinnym zivotom, ludia upadaju do apatie a snivaju max. tak pred televizorom a veciach ktore nikdy sami nezaziju. Alebo hladaju naplenenie zivota v konzume.
Na druhej strane kto obstoji v skuske ohnom ten ma uz kazde dvere v zivote otvorene. A studium v zahranici na vlastnu past je ta najtazsia zo skusok dospelosti, obdivujem tych ktori si prave tuto skusku dobrovolne vybrali a uspesne zvladli.
kym si to uvedomujes, kym ti to vadi, kym proti tomu chces nieco urobit, tak je dobre. az lahostajnost ta zadupe. netreba sa nechat. zivot prinasa male radosti takmer kazdy den. a tie si treba uzit. bo zivot sa sklada prave z tych malych nepodstatnych nic a v nich treba najst radost a spokojnost :-)
stastny a radostny novy!
Post a Comment