Dnešok ako chvíľa, mačky a počítač. Toasty s džemom a jablkový džús, emaily z minulého týždňa a ticho prázdneho cudzieho domu. Spať v cudzej posteli, na cudzom vankúši, všetko pripravené, aj čisté uteráky a návod na telku so štyrmi ovládačmi.
Mačky zmizli niekde vonku a keď sa večer vrátili, doviedli malé mača ktoré mraučalo a priadlo keď som sa mu prihovárala. Dnes som nepotrebovala ľudí, mačky boli prítulnejšie, a boli tu proste preto, lebo tu sú stále. Nedávali otázky, počúvali kým som im plnila misky, a potom šli spať a ja som šla domov. Zatiahnuté žalúzie, za nimi okno otvorené dokorán, a celým bytom sladko vonia ananás a jasmínový čaj, a káva ešte od rána. Dnes sa spalo. Zajtra je pondelok, zapísaný kalendár, plány a termíny. Ľudia za telefónnymi číslami, možno si ma už nepamätajú, alebo im chýbam a čakajú kým zavolám. Náhodné stretnutia majú svoje čaro, tie dohodnuté zase nesú očakávania a úsmev už od rána. Bez času na prípravu sme bezprostrední, improvizácia a kreativita.
Budík na ôsmu, sprcha, čaj a kniha do vaku, aby cesta ubehla rýchlejšie. Ako sa ľudia zmenili po lete? Po mesiaci? Ako som sa zmenila ja? Stále čítam tú istú knihu, ale popri nej som už prečítala tri ďalšie. September znie tak vzdialene, ale už ho poznám, viem že príde až príliš rýchlo. Tentokrát ma nedostane. Buď pred ním ujdem, alebo ho zvládnem s prehľadom. Alebo najprv jedno a potom druhé. September je dlhý.
Tak. Umyť zuby a spať. Zajtra trávim deň s ľuďmi.