Missing

Kedysi som nedala dopustiť na čokoľvek cestovinové. Teraz je moje najobľúbenejšie jedlo sushi. A čokoľvek Čína a Japonsko. Nezdravá úchylka - tortilla chipsy.
Ako teenager som zbožňovala Kelly Family, potom Shakiru, Avril Lavigne, Robbie Williamsa ... teraz mením obľúbenú hudbu pomaly každý mesiac, a nemám žiadnu obsession. Niekedy sa vrátim k starším cdčkam, niekedy len pustím lastfm, a keď ma nejaká skladba chytí za srdce, stiahnem od toho interpreta všetko čo nájdem a ďalší mesiac na tom fičím ... momentálne Keren Ann a Gavin DeGraw. Som zvedavá čo bude potom.
Ako malá som chcela vyzerať ako princezná, mať modré oči, blond vlasy a volať sa Erika. Nosila som šatočky a lakovky a bola som nadovšetko spokojná. Neskôr som mala obdobie menčestrákov a flanelových košieľ a zásadne som odmietala podprsenku. Teraz som free-style hipík s kvietkovaným svetrom a širokou sukňou, naboso po meste s margarétkou vo vlasoch.
Spievala som, veľa a rada. Zbor, skauti s gitarou ... stále rada spievam, ale stále menej. Zato tancujem, stále viac. A to som kedysi tvrdila že som totálne drevo.
Od malička som zbierala obrázky zvieratiek. Všetky obrázky všetkých zvieratiek, aj tie najmenšie. Ešte stále mám niekde albumy a plagáty. Všetko ostatné som už vyhodila. Teraz zbieram len to čo chcem mať v izbe na stene. To čo má význam viditeľný možno len pre mňa. Delfíny a žraloky (na dvoch rozličných miestach, tí dvaja sa totiž nemajú radi). Daliho obrazy. Absolutno Marcela Vaneka. Buddhu. Rachel Brice. Kresbu Shaolinského mnícha od kamarátky ktorú vidím maximálne raz za pol roka. Stonehenge. Angelinu Jolie. Poslednú kampaň Don Gil. Audi TT. Bambiho. Oznamko z oktávy. Čajku. Vymaľovanú indiánsku mandalu. Om. Pohľadnicu ktorá prišla v pravú chvíľu. Logo DA Wien. A fotky tých ktorých milujem.
Mám štyroch plyšákov. Kedysi to boli desiatky, a každý mal svoje meno, a všetky som si pamätala. Už si nepamätám. Teraz to sú len Spací pes, Macík, myšiak Bohumil a Zajko. K Psovi sa túlim keď zaspávam a je mi smutno, Macíka som zachránila, myšiak sa ku mne presťahoval od Ericha a Zajka som dostala od Nugyho na narodeniny, keď som sa sťažovala že už nedostávam plyšákov ... iné mená nemajú. Majú len históriu a spomienky. Ako časové schránky. Vložíte dnu niečo čo tým v budúcnosti povie ako sa žilo vo vašej súčasnosti. Ale nikdy im to nepovie toľko čo vám.
Na dverách do mojej detskej izby bola Šmoulinka. Teraz je na nich kalendár a stále sa meniace plagáty z akcií a výstav v meste. Nad posteľou na šnúrke mi visia hlavolamy. Po nemecky Geduldspiele. Hry s trpezlivosťou.
Dá sa úplne dospieť? Vymknúť detstvo pred dverami spolu s plyšákmi a zabudnúť ich mená? Je to cieľ? "Dospelí" mi hovoria že aj oni raz mali sny a chceli zmeniť svet. Že to nie je také jendoduché ako si teraz predstavujem. Ale ja si to nepredstavujem jednoducho. Nemyslím si že život je jednoduchý. Viem že nie je. Žijem ho. Mení ma. Až tak, že sa občas pýtam - zostane niečo nezmenené? Čo robí človeka tým neopakovateľným unikátom, tou individualitou? Nie sú to práve tie veci čo nosí, hudba čo počúva, záujmy, obľúbené jedlo, ... Koľko osobností som bola? Ktorá som teraz?
A prečo mi je niekedy za tými ostatnými smutno?

7 other thoughts:

Blacksun 7/9/07 09:26  

Ooo, toto bolo pekne :-) tiez mam na stene velky plagat delfina a v izbe kopu veci, kresbiciek, plagatov, pohladnic a kaledarov cez ktorych ma obklopuju "ti druhi" - kusky minuleho mna i dotyky priatelov.

Detmi zostavaju vnutri aj nasi rodicia, stale rovnake i meniace sa tuzby a nenaplnene sny, tuzby po neznamom i nedosiahnutelnom, hravost zahalena do pozlatka serioznosti a melancholie staroby.

Sme ako plastelina z tuzob a snov, mozno mame v case stale ine formy ale pritom sme hnieteni z toho isteho materialu. Az kym sa kusok po kusku nepostraca a nebude ho viac dost na vytvorenie novej formy ...

Unknown 7/9/07 21:01  

Ja si myslim, ze ty (lilith) nedospejes nikdy. Tak ako ja nie.Stale snivam o nemoznom. Ked na to pride sucham sa na detsok ihrisku po suchacke.Ja este od detstva nemam tak daleko. Ale moja mama sa tiez necha ukecat na kadejaku hlupost. Co znamena dospiet? Kazdy mame nejaku minulost ale mozeme povedat, ze tu sme dospeli. Nemusi to byt zo dna na den. Mozno pocas jedneho dvoch rokov. Ak niekto viete co znamena dospiet tak som zvedavy:-)

FanaticGay 7/9/07 23:12  

:) staci si to len dovolit a mozes sa k tym byvalym kedykolvek vratit. Naozaj sa to da aj ked dospely vzdy hovoria, ze je to nezmysel. Ja mam uz... no viac :) rokov a tiez mam svojho plysaka. Teda nezaspavam s nim ale kukam s nim telku :) No a?

Martin 9/9/07 21:56  

Ja zbieram albumy aj single aj DVD od jednej jedinej spevacky, ako keby som bol pubertalny fanatik, ale co ja za to mozem, ze je taka skvela?
Inak velmi pekny clanok, pripomenul mi moje detstvo. Jedna spevacka (kralovna popu-ktoru mimochodom NEzbieram) spieva v jednej piesni:
I've had so many lives
since I was a child
and I realise,
how many times I've died.

Fanatic ma pravdu. Preco tie minule osobnosti (zivoty)nechat umriet? Obcas je fajn sa k nim vratit :)
PS: ktoru zbieram? Kralovnu alternativnej hudby.. :)

Lilith 9/9/07 21:59  

Mirko ... ty nemas ziadneho plysaka :-(

Fanatic ... no a nic :-) ked sa s tebou nebije o ovladac ....

Lukas ... Bjork? Ak nie nevysmej ma este nie som zbehla v alternativnej ...

Martin 9/9/07 22:04  

lilith: ze nie si zbehla? zartujes? vsak si trafila do cierneho :)
Ja viem, pre niekoho to moze byt tazka hudba, ale pre mna je velkou inspiraciou :)
A plysak? Nemam a ani si nespominam, ze by som nejakeho mal.. Ale na stole mam takeho srandovneho slona a ma vesely usmev a chobot do hora (loto som zatial nevyhral).

marmota 11/9/07 17:19  

nenechaj si ju vziať - tú detskosť. To je to najlepšie, čo môžeš mať. Ja som si ju nechala vziať a teraz sa už neviem vrátiť späť a je mi to ľúto...